Trnava+ prečo vznikáme

Keď sú ľudia vypočutí a ich pripomienky zohľadnené, rozhodnutia sa prijímajú pokojnejšie a lepšie.

Budeme presadzovať susedské výbory – trvalo zapojené poradné orgány pre jednotlivé štvrte. Nie je to žiadna exotika: fungujú v Paríži (conseils de quartier), Barcelone (consells de barri), Gdaňsku (rady dzielnic) aj vo Viedni (Bezirksvertretung – verejné štvrťročné zasadnutia). Trnava potrebuje svoju vlastnú, praktickú verziu – kombináciu verejných štvrťových stretnutí a online hlasovaní, kde obyvatelia môžu spolurozhodovať o prioritách, projektoch a potrebách svojej štvrte.

Nepôjde o miešanie generácií nasilu, ale o zmysluplné prepojenie ľudí, ktorých spája spoločné územie a záujem o kvalitu života okolo seba – od ihrísk po zeleň či parkovanie. Cieľom je, aby mal každý pocit, že má hlas a že jeho štvrť žije nielen podľa rozhodnutí zhora, ale aj podľa potrieb susedov, ktorí v nej žijú.

Projekt Plánuj mesto mal byť pôvodne práve takýmto online nástrojom participácie – digitálnou bránou na priebežné zapájanie ľudí do rozhodovania. Postupne sa však zmenil na chronologický prehľad hotových či plánovaných projektov (len 28 participatívnych projektov od r. 2016) a stratil svoj pôvodný komunitný charakter.

Zahraničné komunity

V Trnave sa postupne usádzajú komunity ľudí zo zahraničia – prichádzajú sem za prácou, štúdiom či rodinou, a často zapĺňajú medzery na pracovnom trhu. Mnohí prichádzajú aj na základe medzivládnych dohôd či partnerstiev, napríklad z Indie alebo z krajín juhovýchodnej Ázie. Tento trend je dlhodobý a nezastavíme ho – môžeme ho však uchopiť múdro.

Trnava potrebuje v tejto oblasti nadviazať na to, čo začalo ConecTT – rozvíjať otvorený dialóg, podporovať integráciu a vytvárať spoločné priestory, kde sa môžu stretávať ľudia rôzneho pôvodu, ale s rovnakým záujmom – byť súčasťou tohto mesta.

Udržať talent pomáha každému – ten môže vytvárať hodnoty a služby pre všetkých.

Talent je verejný záujem. Mesto musí byť magnet – koordinovať prvú prácu, bývanie, kultúru a komunitu tak, aby tu absolventi našli dôvod zostať. Pomôcť môžu mestské traineeship programy pre mladých absolventov, štartovacie bývanie a prepojenie s kultúrnym a komunitným životom, aby sa z Trnavy stalo miesto, kde sa dá nielen študovať – ale aj ostať.

V Trnave študuje približne 12,8 tisíc vysokoškolákov (TRUNI 5 743, UCM 5 632, MTF STU 1 472), no Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom domácich študentov študujúcich v zahraničí (≈ 19,9 %, 2. miesto z 41 krajín, 2022) – veľká časť z nich nám odteká.

Transparentné pravidlá znižujú konflikty a zvyšujú kvalitu riešení. Keď občania vedia kto–čo–kedy–za koľko, rastie dôvera.

„Otvorené ako predvolené“ – verejné výzvy a kritériá do komisií, skoré oznamovanie pri veľkých zmenách, jednotná živá tabuľa projektov (stav, rozpočet, termíny) a pevné okná na pripomienky.

Dnes je fungovanie mesta často sústredené najmä okolo osoby primátora. Veríme, že mesto potrebuje viac decentralizácie – viac rozhodovania bližšie k občanom, k témam a komunitám, ktoré sa ich týkajú. Chceme, aby sa posilnila úloha odborných komisií, mestských častí aj verejných konzultácií, aby sa zdieľala zodpovednosť aj moc.
Silné mesto totiž nestojí na jednom človeku, ale na spolupráci mnohých.

Dnes sú informácie roztrúsené (portál, uznesenia, rôzne oznamy), obsadzovanie komisií je pre bežného človeka ťažko čitateľné a pri zásadných zmenách v ulici prichádzajú oznámenia často neskoro.



Mesto nie je ostrov – so župou a univerzitami dokážeme rýchlejšie a lacnejšie doručovať výsledky (spoločné granty, otvorené školské dvory, zdieľané dáta).

Chceme „spoločný stôl“ – pravidelnú mestskú radu mesto–TTSK–univerzity–komunity so spoločným polročným plánom a meraním. Inšpiráciu berieme aj z Viedne, kde majú okresné (bezirksové) zastupiteľstvá jasne definované právomoci a pravidelné verejné zasadnutia.

Kde to dnes naráža: Spolupráca existuje skôr ad-hoc. Pritom župa v 6. ročníku participatívneho rozpočtu pracovala s 68 projektmi / 58 vo verejnom hlasovaní a rozdeľuje 150 000 € – to je infraštruktúra, na ktorú sa dá napojiť a zosúladiť ju s mestom.

Mesto sa má viesť trpezlivosťou, rešpektom a otvorenou komunikáciou. Len tak môžu mať ľudia dôveru vo vedenie, ktoré ich počúva a vysvetľuje rozhodnutia s pokojom a úctou. Občania majú právo vedieť, kam smeruje rozpočet a cítiť, že dobré veci v meste majú svoju kontinuitu.

Bez hejtu a antikampane, s dátami a merateľnými cieľmi. Predložíme Trnava2030 – strategický rámec pre ďalšiu dekádu (komunita, talent, udržateľnosť, mobilita, digitálne služby), s verejnými KPI a pravidelným „scorecardom“ pre občanov.

Kde to dnes naráža: Dobré projekty sa často málo vysvetľujú, čo vytvára zbytočné bariéry. Navyše ide o veľké peniaze – Trnava bude v roku 2025 hospodáriť s ≈107,5 mil. € (vrátane finančných operácií) – o to väčšia je potreba jasných priorít a spätnej väzby.